Mrk Marek, kapitola Evanjelium podľa Marka, kapitola 9
Potom sa obrátil k svojim poslucháčom a pokračoval: „Niektorí z vás ešte za svojho života uvidíte, ako sa prejaví moc Božieho kráľovstva.“
Premenenie Ježiša
Asi týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyšli spolu na vysoký vrch, aby boli sami. Tam sa pred nimi premenil. Jeho oblečenie sa stalo žiarivo bielym a skvelo sa takou belosťou, aká sa ničím na svete nedá dosiahnuť. Zjavil sa im Eliáš a Mojžiš a rozprávali sa s Ježišom. Peter zvolal: „Ako dobre, že sme tu! Postavme tu tri stany, pre každého jeden: tebe, Mojžišovi a Eliášovi!“ Vravel to, lebo od strachu nevedel, čo povedať. Vtom ich všetkých zastrel oblak a z neho sa ozval hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Počúvajte ho!“ Keď sa mrak rozplynul, učeníci sa rozhliadli, ale okrem Ježiša nevideli už nikoho.
Keď zostupovali z vrchu, Ježiš ich upozornil, aby o tom, čo videli, nerozprávali nikomu dovtedy, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Zachovali to v tajnosti, ale medzi sebou často uvažovali, čo to znamená „vstať z mŕtvych“. Spytovali sa Ježiša: „Prečo učitelia Zákona tvrdia, že sa pred príchodom Mesiáša musí vrátiť Eliáš?“ Odpovedal im: „Správne, najprv mal prísť Eliáš, aby dal všetko do poriadku. Ale čo myslíte, o čom hovorili proroci, keď predpovedali, že Syn človeka musí mnoho vytrpieť a že ním budú pohŕdať? Hovorím vám: Eliáš už prišiel, ale naložili s ním, ako sa im páčilo; ako o ňom predpovedali proroci.“
Uzdravenie posadnutého chlapca
Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, našli ich obklopených veľkým zástupom. Boli tam aj učitelia Zákona, ktorí sa s nimi hádali. A ľudia, len čo zazreli Ježiša, užasli, bežali mu naproti a vítali ho. Spýtal sa ich: „O čom sa dohadujete?“ Akýsi muž zo zástupu mu povedal: „Majstre, priviedol som k tebe svojho syna. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch. Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, spenia sa mu ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli.“ „Čo je to s vami? Kedy konečne začnete veriť!“ zvolal Ježiš. „Dokedy mám byť s vami? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!“ Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach. „Odkedy takto trpí?“ spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: „Už odmala. Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody; chcel ho zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!“
„Ak môžem?“ začudoval sa Ježiš. „Pre toho, kto verí, je možné všetko!“ Otec ihneď zvolal: „Verím, Pane, ale pomôž mi veriť viac!“ Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: „Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!“ Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Mnohí si mysleli, že zomrel. Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať. Keď potom vošiel do domu a učeníci s ním zostali sami, spýtali sa ho: „Prečo sme my nemohli vyhnať toho zlého ducha?“ Ježiš im odpovedal: „Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou a pôstom!“
Ježiš druhý raz hovorí o svojej smrti
Ježiš opustil s učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo. Chcel sa venovať svojim učeníkom. Hovoril im: „Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.“ Jeho slovám však nerozumeli a neodvažovali sa ho na to ani spýtať.
Spor o prvenstvo
Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď boli v dome, Ježiš sa opýtal učeníkov: „O čom ste sa to cestou zhovárali?“ Nikto mu neodpovedal. Cestou sa totiž dohadovali o tom, kto z nich je najdôležitejší. Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: „Kto chce byť najdôležitejším, ten sa musí stať posledným zo všetkých a musí byť ich služobníkom.“ Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijíma čo i len jedného zdanlivo nedôležitého človeka ako je toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal.“
Ján mu povedal: „Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás.“ Ježiš namietol: „Nebráňte mu! Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne. Kto nie je proti nám, je s nami. A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu. Ale ak by niekto zviedol na hriech niekoho z tých zdanlivo bezvýznamných, čo veria vo mňa, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora. Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa, [kde červ, ktorý sa nimi sýti neumiera a ich oheň nevyhasína].9,44 Verš 44 neobsahujú najstaršie rukopisy. A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a získať večný život, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby, [kde červ, ktorý sa nimi sýti neumiera a ich oheň nevyhasína].9,46 Verš 46 neobsahujú najstaršie rukopisy. A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa, kde nárek neprestáva a oheň nevyhasína.
Každý bude osolený ohňom a každá obeť očistená soľou. Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju chuť, čo jej ju vráti? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji.“