Act Skutky, kapitola Skutky apoštolov, kapitola 24
Obžaloba proti Pavlovi
O päť dní prišiel do Cézarey sám veľkňaz Ananiáš v sprievode niekoľkých členov veľrady a právneho zástupcu Tertula, aby podali u miestodržiteľa žalobu na Pavla. Predvolali Pavla a Tertulus predniesol obžalobu: „Vznešený Felix! Tvojou zásluhou žijeme v mieri a vďaka tvojej prezieravej starostlivosti sa nášmu národu žije čoraz lepšie. To vždy a všade uznávame s nesmiernou vďačnosťou. Nechcem ťa dlho zdržiavať, no prosím ťa, aby si bol taký láskavý a krátko nás vypočul. Zistili sme totiž, že tento človek je veľmi nebezpečný, po celom svete vyvoláva medzi Židmi nepokoje a je vodcom nazarejskej sekty. Pokúsil sa dokonca znesvätiť chrám. [Pritom sme ho chytili a chceli súdiť podľa našich zákonov. Ale veliteľ Lyziáš nám ho násilne vytrhol z rúk a rozkázal, aby jeho žalobcovia prišli k tebe a aby bol súdený podľa rímskych zákonov.]24,6-8 Tento text neobsahujú najstaršie rukopisy. Keď ho budeš vypočúvať, sám sa môžeš presvedčiť, že naša obžaloba sa zakladá na pravde.“ Aj ostatní Židia sa pripojili k obžalobe a potvrdili, že všetko, čo Tertulus povedal, je pravda.
Pavol sa obhajuje pred Felixom
Na miestodržiteľov pokyn sa Pavol začal obhajovať: „Viem, že už dlhé roky vykonávaš úrad sudcu v tomto národe. Preto sa budem pred tebou obhajovať s dôverou. Môžeš si presne zistiť, že len pred dvanástimi dňami som prišiel do Jeruzalema vzdať Bohu poklonu v chráme. Ale ani v chráme, ani v synagógach, ani na uliciach ma nikto nepristihol, že by som s niekým debatoval, alebo dokonca vyvolával vzburu medzi ľudom. Tí, ktorí na mňa teraz žalujú, nemajú proti mne žiadny dôkaz. Ale k jednému sa priznávam otvorene: slúžim Bohu našich predkov spôsobom, ktorý oni pokladajú za sektárstvo. Pevne verím všetkému, čo je napísané v Mojžišovom zákone a v prorockých knihách. A pevne dúfam, rovnako ako títo muži, že Boh raz vzkriesi z mŕtvych spravodlivých aj nespravodlivých. Práve táto viera ma nabáda, aby som sa usiloval zachovať si čisté svedomie pred Bohom aj pred ľuďmi.
A tak po mnohých rokoch som sa vrátil, aby som svojmu národu odovzdal peňažnú podporu od iných národov a priniesol obeť v chráme. A vtedy ma tam pri očistnom obrade zazreli. No nebol tam ani zhluk ľudí, ani nedošlo k nijakým výtržnostiam. Boli tam, pravda, niektorí Židia z Malej Ázie. Tí by mali byť teraz tu, ak niečo proti mne majú. Alebo nech tí, čo sú tu prítomní, povedia, z akého zločinu ma usvedčili, keď som stál pred veľradou. Iba ak by mali na mysli tú jedinú vec, ktorý som zakričal, keď som stál pred nimi: ‚Pre vieru vo vzkriesenie ma dnes súdite!‘ “
Felix, ktorý už bol oboznámený s kresťanským učením, odročil preto rokovanie s odôvodnením: „Váš spor rozhodnem až potom, keď príde veliteľ Lyziáš.“ Dôstojníkovi potom prikázal, aby Pavla držal len v ľahkej väzbe a nebránil jeho priateľom, keby mu chceli nejako poslúžiť.
Felix váha s rozhodnutím
O niekoľko dní prišiel Felix so svojou manželkou Druzilou, ktorá bola Židovka. Dal si zavolať Pavla a nechal si od neho rozprávať o viere v Ježiša Krista. Keď sa však Pavol dotkol problému spravodlivosti, sebaovládania a budúceho súdu, Felix znervóznel a povedal: „Nadnes stačí. Keď budem mať čas, dám si ťa zase zavolať.“ A naozaj, často posielal po Pavla a debatoval s ním, ale zrejme najmä preto, že čakal od neho nejaký úplatok. Aby si získal priazeň Židov, nechával Pavla naďalej vo väzení. Tak to trvalo dva roky, kým Felixa nevystriedal v úrade Porcius Festus.