Act Skutky, kapitola Skutky apoštolov, kapitola 9
Obrátenie Saula
Saul sa ešte stále vyhrážal Pánovým učeníkom a dychtivo túžil po ich vyvraždení. Zašiel preto za veľkňazom a vyžiadal si poverovacie listiny pre židovské synagógy v Damasku. Ak by tam našiel stúpencov tohto nového učenia, mužov alebo ženy, chcel ich zajať a spútaných priviesť do Jeruzalema.
Vybral sa teda do Damasku, a keď už bol neďaleko, ožiarilo ho zrazu svetlo z neba. Padol na zem a počul, ako mu nejaký hlas hovorí: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Saul sa spýtal: „Kto si, Pane?“ Hlas odpovedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Teraz vstaň, choď do mesta a tam sa dozvieš, čo máš ďalej robiť!“ Mužovia, čo sprevádzali Saula, ostali stáť v nemom úžase, počuli síce nejaký hlas, ale nikoho nevideli. Saul vstal, ale keď otvoril oči, zistil, že nič nevidí. Chytili ho za ruky a odviedli do Damasku. Tri dni trvala jeho slepota a po celý čas nejedol ani nepil.
V Damasku žil veriaci muž zvaný Ananiáš. Tomu sa vo videní zjavil Pán Ježiš a oslovil ho: „Ananiáš!“ „Tu som Pane,“ odpovedal. Pán mu povedal: „Choď do Priamej ulice. Tam sa v Júdovom dome spýtaj na Saula, ktorý pochádza z Tarzu. Práve sa modlí a má videnie, ako k nemu prichádza muž menom Ananiáš, kladie naňho ruky a ako sa mu vracia zrak.“ Ananiáš namietol: „Pane, počul som od mnohých, koľko zla napáchal tento muž tvojim verným v Jeruzaleme. A aj sem vraj prišiel s poverením od veľkňazov, aby zatkol každého, kto ťa nasleduje.“ Pán mu však povedal: „Len choď a urob všetko, ako ti vravím. Ja som si ho vybral ako zvláštny nástroj, ktorý ponesie zvesť o mne pohanským národom, vládcom a takisto aj Izraelitom. A zároveň mu ukážem, ako veľmi bude musieť trpieť pre moje meno.“
A tak Ananiáš šiel a vyhľadal Saula. Položil naňho ruky a povedal: „Saul, brat môj, posiela ma k tebe Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste sem. Má sa ti opäť vrátiť zrak a máš byť naplnený Svätým Duchom.“ A tu zrazu, akoby mu spadli šupiny z očí, Saul opäť videl. Vstal a dal sa pokrstiť. Potom sa najedol a vrátila sa mu sila.
Z prenasledovateľa sa stáva nasledovník
Saul zostal niekoľko dní s damaskými veriacimi a od prvého okamihu začal v synagógach zvestovať radostnú správu, že Ježiš je naozaj Boží Syn. Všetci poslucháči sa čudovali a vraveli: „Vari to nie je ten, ktorý tak kruto prenasledoval v Jeruzaleme Ježišových vyznávačov? Veď aj sem predsa prišiel, aby ich pochytal a spútaných doviedol pred veľkňazov.“ Ale Saul čoraz presvedčivejšie dokazoval, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš, až napokon celkom zmiatol Židov v Damasku. Keď to trvalo už príliš dlho, niektorí z nich sa dohodli, že Saula zabijú. On sa však dozvedel, aké plány proti nemu kujú. Vo dne v noci dali strážiť mestské brány, aby ho mohli chytiť a zabiť, no kresťania ho raz v noci spustili v koši cez mestské hradby.
Saul v Jeruzaleme
Keď sa Saul vrátil do Jeruzalema, pokúšal sa pripojiť k Ježišovým nasledovníkom. Ale všetci sa ho báli – nikto totiž neveril, že sa naozaj stal učeníkom Ježiša. Ujal sa ho však Barnabáš, priviedol ho k apoštolom a vyrozprával im, ako sa Saulovi ukázal Pán na ceste do Damasku, ako sa s ním zhováral a ako potom Saul v Damasku odvážne kázal v Ježišovom mene. A tak mohol mať Saul účasť na všetkom, čo robili a aj tu smelo hovoril o Ježišovi. Kázal aj grécky hovoriacim Židom, hádal sa s nimi, až ho napokon chceli zabiť. Keď sa ostatní bratia dozvedeli, aké nebezpečenstvo mu hrozí, odviedli ho tajne do Cézarey a odtiaľ ho poslali do rodného Tarzu.
Pre zbory v Judsku, Galilei a Samárii nastalo teraz pokojné obdobie. Cirkev vnútorne silnela, Duch Svätý ju povzbudzoval a viedol, rástla početne a všetci žili v Božej bázni.
Peter koná zázraky v Lydde a v Joppe
Peter navštevoval zbory po okolí a zavítal aj medzi veriacich v meste Lydda. Tam sa stretol s Eneášom, človekom, ktorý bol už osem rokov pripútaný na lôžko, lebo bol ochrnutý. Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ti vracia zdravie. Vstaň a usteľ si lôžko!“ A Eneáš hneď vstal. Keď to obyvatelia Lyddy a neďalekého Sáronu videli, uverili v Pána Ježiša.
V meste Joppa žila veriaca žena, ktorá sa volala Tabita, po grécky Dorkas. Bola známa tým, že konala veľa dobra a pomáhala najmä chudobným. Práve v tých dňoch však ochorela a zomrela. Umyli ju a uložili v podkrovnej izbe. Keďže Joppa je blízko Lyddy, učeníci sa dozvedeli že je tam Peter. Poslali k nemu dvoch mužov s naliehavou prosbou: „Príď k nám čo najskôr!“ Peter sa ihneď pobral s nimi. Keď prišiel do Joppy, zaviedli ho do hornej miestnosti, kde ho ihneď obklopil zástup plačúcich vdov a ukazovali mu šaty, ktoré im šila ich milá Tabita, kým ešte žila. Peter požiadal, aby všetci odišli, kľakol si a modlil sa. Potom sa obrátil k mŕtvej a povedal: „Tabita, vstaň!“ Otvorila oči, uvidela Petra a sadla si. Podal jej ruku a pomohol jej vstať. Potom všetkých zavolal hore a ukázal im Tabitu živú. Správa o tom sa ihneď rozletela po celej Joppe a mnoho ľudí uverilo v Pána Ježiša. Peter zostal dlhší čas v Joppe v dome garbiara Šimona.