Mat Matúš, kapitola Evanjelium podľa Matúša, kapitola 8
Uzdravenie malomocného
Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išiel za ním veľký dav ľudí. Vtedy sa k nemu priblížil malomocný, kľakol si pred neho a povedal: „Pane, keby si chcel, mohol by si ma uzdraviť!“
Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Áno, chcem. Buď zdravý.“ A po malomocenstve nezostalo ani stopy.
Ježiš mu povedal: „Nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako to nariadil Mojžiš – na dôkaz, že si zdravý.“
Rímsky stotník verí v Ježišovu moc
Keď Ježiš prišiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu rímsky stotník a prosil ho: „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a má veľké bolesti.“
Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Ale stotník namietal: „Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu. No stačí tvoje slovo a bude zdravý. Veď viem, ako to je: Ja sám som podriadený, ale mám aj pod sebou vojakov. Ak niektorému poviem: Choď!, tak ide, a inému: Poď!, tak príde, a ak poviem sluhovi: Urob to!, tak to vykoná.“
Keď to Ježiš počul, začudoval sa a obrátil sa na tých, ktorí ho sprevádzali: „Vravím vám, že s takou veľkou vierou som sa nestretol v celom Izraeli. A bude to veru tak, že prídu mnohí ľudia z východu i západu a zaujmú miesto pri stole v nebeskom kráľovstve s Abrahámom, Izákom a Jákobom, kým Izraeliti, pre ktorých bolo kráľovstvo pripravené, budú hnaní do tmy, kde bude plač a škrípanie zubami.“
Potom Ježiš povedal stotníkovi: „Vráť sa domov! Nech sa ti stane tak, ako si tomu uveril!“ A sluha bol v tej chvíli uzdravený.
Uzdravenie Petrovej svokry
Potom Ježiš vošiel do Petrovho domu a našiel tam jeho svokru ležať vo vysokej horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka hneď zmizla. Žena vstala a začala mu pripravovať jedlo.
Večer priviedli k nemu mnohých posadnutých. Jediným slovom vyhnal z nich zlých duchov a všetkých chorých uzdravil. Takto sa splnilo, čo predpovedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Ježiš utíši búrku
Keď Ježiš videl dav ľudí okolo seba, rozkázal učeníkom, aby sa preplavili v loďke na druhý breh jazera.
Vtom ho zadržal jeden z učiteľov Zákona a povedal mu: „Majstre, pôjdem za tebou kamkoľvek.“
Ježiš mu na to odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá dom ani miesto, kde by si zložil hlavu.“
Jeden z jeho žiakov mu zasa povedal: „Pane, kým pôjdem za tebou, dovoľ mi pochovať otca!“
Ale Ježiš mu odpovedal: „Poď za mnou hneď. Nech tí, ktorí sú duchovne mŕtvi, pochovávajú svojich mŕtvych.“
Potom vstúpil Ježiš do loďky a plavil sa s učeníkmi na druhý breh. Zrazu sa strhla silná búrka a loďka sa takmer potápala vo vysokých vlnách. No Ježiš pokojne spal. Priskočili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, inak sa utopíme!“ Ale Ježiš im odpovedal: „Prečo sa tak bojíte? Kde je vaša viera?“ Potom vstal a pohrozil vetru a vlnám. Búrka sa upokojila a nastalo veľké ticho.
Tí, čo boli s ním, ohromene hovorili: „Kto to vlastne je, že ho poslúcha víchrica aj more?“
Uzdravenie posadnutých v Gadare
Keď pristáli na druhom brehu neďaleko Gadary, vybehli oproti nemu dvaja muži posadnutí démonmi. Žili v skalných hroboch a boli takí nebezpeční, že sa nikto neodvážil tade ísť. Začali na Ježiša kričať: „Čo od nás chceš, Syn Boží? Prišiel si nás trápiť? Ešte na nás nemáš právo!“
Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň. A démoni ho prosili: „Ak nás už chceš vyhnať, pošli nás do toho stáda svíň!“
„Nedbám, choďte!“ povedal im Ježiš.
A hneď vyšli z tých dvoch a vošli do svíň. Celé stádo sa ihneď splašilo, prehnalo sa dolu svahom a utopilo sa v jazere. Pastieri svíň sa rozbehli do mesta a všade rozchýrili, čo sa stalo. Všetci jeho obyvatelia utekali oproti Ježišovi a žiadali ho, aby odišiel z ich kraja.